Naši predkovia si vážili a ctili svoju Zem a tak sa ku nej aj chovali.

Ďakovali svetlým silám, svojmu rodu a NIE sa klaňali ako otroci ku modle, ikone ( to svetlé, čisté nikdy nechce a ani nikdy nebude chcieť ! ). Všetko čo je vo svetle-svetlom nikdy nechce, nechcelo ani nežiada a nikdy nebude žiadať, aby sme sa mu klaňali a chovali sa ku svetlému, čistému ako ku modle – NIEČO ČO JE VIACEJ AKO MY !, to chcú len temní-temné aj keď sa nám momentálne tí temní – temné javí ako dobré-svetlé. Tí čo chcú nech to robia aj naďalej A KLAŇAJÚ SA AKO OTROCI !!!

A otroci  si ani  len neuvedomujú akú krásnu a prastarú kultúru, reč-jazyk majú  ( STÁLE HĽADAJÚ NIEKDE INDE NO NAJVÄČŠIE BOHATSTVO MAJÚ PRIAMO POD NOSOM, TO NAŠE SLOVENSKÉ ). A aj keď nám náš jazyk poupravovali, tak stále má naša reč-slovo-jazyk tú veľkú moc preniesť aj hory.

… Tomáš Macuľa …