Čo môžeme urobiť pre naše zdravie?  Jednou z možností je zmeniť naše stravovanie. Do toho zapojiť vedomú prácu na sebe a vnímať pritom naše pocity, emócie, ktoré sa v nás odohrávajú, napr. formou meditácie viď odkaz: uzdravujúce liečivé svetlo.  A v neposlednom rade je to príroda v každom jej ohľade. I takto si vieme pomôcť cez prírodu, viď odkaz: čarovná sila byliniek.  Je veľa rôznych spôsobov a techník, no ja na mojej stránke uvádzam základné postupy, čo mám za tie roky vyskúšané na sebe, či iných. Samozrejme dá sa zvoliť aj  ľahšie riešenie. A to ísť za niekým a povedať: urob, sprav, odstráň to alebo ono zo mňa, nech je mi lepšie, nech som zdravý a my kvôli tomu, aby sme sa uzdravili nespravíme nič. Aj to je jedna z možností. No ja vždy vravievam, ten kto to s Vami myslí naozaj vážne, tak ten si veľmi dobre uvedomuje, že ak sa vy nezmeníte a nezačnete na sebe pracovať, napr. ako som písal hore vyššie, ale naďalej sa Váš život bude uberať v starých zabehnutých koľajach, tak ten kto Vám chce úprimne pomôcť sa môže aj na hlavu postaviť, aj tak Vám nepomôže, alebo len na krátku časovú dobu. No po čase, napr. troch mesiacoch budete opäť tam, kde ste boli predtým!  Väčšina z nás sa až vtedy spamätá, keď je už pozde. A až potom začíname konať, pracovať na sebe a vidieť svet ináč, objavovať tú krásu vôkol nás i v nás.

Všetko má svoj význam a je to tu pre niečo, ako aj my.

…Tomáš Macuľa …

Publikované 20. januára 2019

Skúsme sa na malú chvíľku zastaviť, uvoľniť naše napnuté telo a pomaly s úplným pokojom, bez akéhokoľvek očakávania obráťme naše vedomie, našu pozornosť ku samým sebe, do seba. Započúvajme sa, čo nám našepkáva naša nádherná bytosť v nás.  V tichosti, pokojne a s láskou vnímajme, pozorujme naše pocity, obrazy, či myšlienky, ktoré z nás vychádzajú. Pozorujme samých seba. Na tú krátku chvíľku prestaňme vnímať druhých, ktorí nám radia, poúčajú nás, či dávajú patenty, rozum ako máme žiť, konať. Na ten krátky okamih, zabudnime na zhon vôkol nás. V prírode pozorujme to krásne čaro života a vnímajme ten súlad, to prepojenie medzi nami a prírodou, stromom, vodou, vzduchom, našou matkou zemou. Precíťme ten čarovný život, ktorý je v nás i vôkol nás celou našou bytosťou. Skúsme v ten daný okamih rozdávať vôkol seba radosť, šťastie, zdravie, nádej … napr. ako malé svetielko vychádzajúce z nás. Naše svetlo je plné našich pocitov radosti, šťastia, zdravia, nádeje, ktoré postupne začína napĺňať priestor vôkol nás i v nás. Uvedomujme si v ten okamih to vzájomné prepojenie našej bytosti s prírodou, našou matkou zemou i celým vesmírom a v tej chvíli nebude ,, JA SOM VIAC AKO TY”. Prestaňme hrať hru kto z koho, stále niekomu niečo dokazovať, alebo že nemám na seba čas, som zahltený prácou ….. lebo práve vtedy, či si to uvedomujeme alebo nie, tá temná stránka bytia na nás začína  postupne vplývať,  útočiť v rôznych podobách. Vkráda sa do nášho života aj cez naše ego a podsúva nám myšlienky a názory, ktoré potom my pokladáme za svoje a ani si len neuvedomujeme, že s nami niekto, niečo manipuluje. No ak sa rozvíjame i po duchovnej stránke a sme úprimný sami k sebe, tak nás prestáva zaujímať tá temná časť bytia, čo ona samozrejme nechce. Uvedomuje si, že stráca nad nami kontrolu i moc, ktorú sme jej nevedomky odovzdali a my sa postupne stávame slobodnými.  ĎAKUJME za všetko to krásne, čo sa nám dostáva-slniečku, prírode, dobrým a láskavým ľuďom… PROSME nech nájdeme my, či náš blízky tú správnu cestu, po ktorej máme kráčať, aby sme našli to nádherné večné božie svetielko, ktoré je v nás a náš život nech napĺňa radosťou šťastím, láskou, zdravím…..

… Tomáš Macuľa …

Publikované 12. decembra 2018