I v rozprávke nakoniec zvíťazí dobro nad zlom.

No stalo by sa tak? Zvíťazilo, by dobro nad zlom, keby jej hrdinovia sa len nečinne prizerali, ako sa pácha zlo a nič pre to nespravili? Ak by hrdinovia v rozprávkach do nekonečna mali ústa plné prázdnych slov a nevykonali by žiaden dobrý skutok, čin, aktívne sa nezapojili do tohto procesu. Veď tak by nakoniec len ťažko zvíťazilo dobro nad zlom. Alebo sa mýlim?

Poniektorým stačí, ak sa do tohto procesu zapoja len obyčajným úsmevom, ktorým niekoho cudzieho obdarujú na ulici a spustia tak efekt motýlích krídel. No niekto musí toho vykonať oveľa, oveľa viac. Každý z nás má moc vo svojich rukách. Každý jeden z nás rozhoduje, či sa bude nečinne prizerať a povezie sa so stádom, lebo to dobre pozná a zatiaľ mu to vyhovuje aj keď vie, že sa to stádo rúti do priepasti, alebo z neho vystúpi. Niekedy i za cenu ponižovania, či výsmechu. Každý v kútiku duše tuší, čo má vykonať pre svoje vlastné dobro a i to, ako prispieť pre dobro nás všetkých. Univerzálny patent na to nie je   . Bo zdravý život vyžaduje pohyb a nie stagnáciu, prizeranie sa, nečinnosť.

Toť vše milí priatelia.

Publikované 10. apríla 2022